Aký bol rok 2004 v Clube 195?
Určite dosť náročný ale, ktorý nebol…?
Za málo peňazí je málo muziky – v našom prípade je menej koncertov. Našťastie nie menej kvalitnej produkcie, ba skôr naopak.
Preto moje prvé poďakovanie patrí všetkým muzikantom. Živiť sa muzikou na malom Slovensku, je totiž rovnaká utópia ako mať Jazz club v Dolnom Smokovci.
Ak by som mal napísať o mojom najväčšom minuloročnom klubovom hudobnom zážitku, tak určite by to bol koncert brnenskej kapely David Dragoun Band. Nie len preto, že sa na koncert doviezli orginálnym americkým Cadillacom, ale hlavne za perfektne zvládnuté jazz-funky. Neskôr mi jeden nemenovaný špičkový slovenský „klávesák“ – po vypočutí CD DDB povedal:
U nás nikto takto nehraje, lebo nikomu by sa nechcelo takto precízne nacvičiť repertoár, u nás je to hlavne o kšefte…
Neprináleží mi hodnotiť úroveň našej hudobnej scény v porovnaní s českou, ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že s kultúrou ako takou to ide dolu vodou. Ľudia prestali chodiť na koncerty, nekupujú sa CD, komerčné rádia s infantilnými moderátormi tlačia stále viac a viac stupídnejšiu produkciu, z klubov sa stávajú „obyčajné“ krčmy, veľkoryso nazývané „PUB-y“, kde muzika tvorí len (často) nechcenú kulisu. Kde sú tie časy, keď bol každý koncert sviatkom. Možno práve preto má význam zachovávať „malé ostrovčeky“, pre všetkých tých, ktorí sú na „druhom brehu“.
A moje druhé poďakovanie patrí priateľom a každému, kto sa nejakým pričinením podieľal na usporiadaní koncertov prípadne iných „párty“. Úroveň týchto stránok, môže posúdiť každý kto ich navštívi (za seba môžem povedať len: „Orol je to perfektné“)
Nech žije rok 2005!